Eva Lalkovičová (*1991) žije, prekladá a učí v Brne. Jej život je rozkročený medzi slovenským, českým a španielskym jazykom a „bytím“. Často prepadá pocitu, že už poriadne nehovorí žiadnym z nich. Zamotávajú sa v jedno a rozplietať sa ich usilovne snaží predovšetkým v preklade.
V súčasnosti pôsobí na Ústave románskych jazykov a literatúr na Masarykovej univerzite, kde sa študentstvo snaží nadchnúť pre prácu so slovami a myšlienkami. Pomedzi to skúma tvorbu súčasných hispanoamerických prozaičiek pohľadom sociológie literatúry. Zaujíma ju napätie medzi tým, v akom kontexte literárne dielo vzniká a čo sa s ním deje po vstupe na medzinárodný knižný trh, rovnako ako vzťahy medzi literárnymi centrami a okrajmi, a predovšetkým spôsoby, akými sa v (španielsky písaných) literatúrach globálneho Juhu artikuluje kritika súčasného sveta. V ostatných mesiacoch pracuje na preklade esejí španielskej veterinárky a poetky Maríe Sánchez, ktorý vyjde pod názvom Krajina žien, a pripravuje preklad románu Mexičanky Brendy Navarro Casas vacías (Prázdne domy), ktorý jej nedá spávať.
O jej prvých dojmoch z rezidenčného pobytu sa dočítate na našich sociálnych sieťach.
Rezidenciu Evy Lalkovičovej podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
