14. júla 2023

Renáta Pankiewicz: Spojenie slov Róm/Rómka a literatúra by nemalo byť čosi netradičné

Renáta Pankiewicz je štatutárkou združenia Ďakujem – Paľikerav. V rámci združenia vedie Knižný klub Paľikerav, ktorý sa stará o literárne zázemie mladých rómskych čitateľov a čitateliek, ale aj autorov a autoriek literatúry. S Renátou Pankiewicz sme sa rozprávali o recitácii, kultivovaní vzťahu k literatúre a rôznych aktivitách klubu.

Začnem rovno od názvu klubu – „Paľikerav“ rómsky znamená „ďakujem“. Zdá sa mi, že toto úplne základné, azda úplne prvé rómske slovo, ktoré sa študent či študentka rómčiny naučí, nie je v širšej slovenskej spoločnosti až tak známe. Pritom rómčinu počujeme takmer všade okolo nás. Aký máte vy vzťah k slovu paľikerav a prečo ste ho zvolili pre názov klubu?

Paľikerav je úplne prvé slovo, ktoré som sa naučila po rómsky. A pritom je to slovo, ktoré Rómovia takmer vôbec nevyužívajú. Na vyjadrenie vďaky využívajú iné slovné spojenia, pod ktorými oni chápu vďaku. A tak sme si povedali, že to je celkom dobrý, ľahko zapamätateľný názov. 

Váš knižný klub už niekoľko rokov organizuje recitačnú súťaž s názvom „Rómovia recitujú“  určenú priamo pre vašich čitateľov a čitateľky. Aká dlhá je podľa Vás cesta od kultivácie čitateľstva k recitácii? 

To, že sa venujeme aj organizovaniu recitačnej súťaže sa vyvinulo úplne plynulo a prirodzene, v podstate priamo z potrieb našich mladých, ktorí nás navštevujú. Sťažovali sa nám, že sú sklamaní, že ich učiteľka nevybrala reprezentovať školu, hoci si mysleli, že sú lepší ako nerómski spolužiaci, ktorým sa to podarilo, a podobne. A tak sme si povedali, že treba dať recitovaniachtivým rómskym žiakom priestor, kde budú môcť ukázať svoj recitátorský talent v plnej kráse. Začínali sme v malom, s ani nie dvadsiatimi recitujúcimi a dnes po siedmych rokoch sa naša súťaž stala celoslovenskou s takmer 700 prihlásenými. 

Literárne workshopy projektu Epic Residencies s Knižným Klubom Paľikerav v Kine Úsmev.

Cynik by sa mohol pýtať, prečo Rómovia a Rómky potrebujú samostatnú recitačnú súťaž, teda prečo im nestačia tie, ktoré sú „otvorené všetkým“. Háčik je ale asi v tom, že iné súťaže vždy až tak otvorené nie sú…

Presne tak. Niektorí prihlásení žiaci k nám ešte aj doteraz prichádzajú v sprievode rodiča namiesto učiteľa, keďže v škole pre takúto aktivitu nenašli podporu. Ale pre nás je aj to veľká vec, lebo podpora v recitovaní zo strany rómskeho rodiča je obrovský krok aj v tejto komunite. 

Vaša recitátorská súťaž je asi aj preto dôležitá, že deti a mládež z menšinových prostredí majú priestor pre sebarealizáciu a môžu priniesť do recitátorského umenia niečo vlastné…

Určite áno, roky som ako žiačka a študentka recitovala, a prisahám, že pokiaľ si pamätám, som sa za celé tie roky ani raz nestretla s rómskym ,,spoluúčastníkom”. A pritom ich recitovanie je aj pre mňa tak obohacujúce, emočne úplne iné ako v klasických súťažiach. Podľa mňa vedia viac pracovať s emóciami či s melódiou hlasu ako Nerómovia. Ich prirodzený temperament Vás vie do deja dokonale vtiahnuť.

Ako ste v rámci recitačnej súťaže bojovali s obmedzeniami pandemického obdobia?

Krajské kolá sme vtedy organizovali formou zaslaných videonahrávok a finále online prostredníctvom zoomu. Ale úprimne musím povedať, že to bol vtedy najslabší ročník – tým, že žiaci vtedy nechodili do školy, tak sa s nimi jednak učiteľ nepripravoval, ale ani im nevybral dielo na recitovanie. A čo si budeme hovoriť, cez video či zoom sa emócia tak nedokáže preniesť. Nič nenahradí úprimný smiech či potlesk divákov. Nič nenahradí ten pocit, keď si prezriete tváre divákov počas Vašej recitácie. 

Renáta Pankiewicz a Knižný klub Paľikerav na kníhviazačskom workshope Nicol Hochholczerovej.

Môžete nám trochu priblížiť pravidlá a štruktúru súťaže „Rómovia recitujú“? Aké vlastnosti prednesu sú pre vás tie najdôležitejšie?

Vzhľadom na to, že nie všetci Rómovia ovládajú rómsky jazyk, rozhodli sme sa im umožniť recitovať okrem rómčiny aj v slovenčine. Prihlasovať sa môžu žiaci I. a II. stupňa základných škôl, študenti stredných a vysokých škôl. Tento rok sme výnimočne umožnili prihlásiť sa aj žiakom špeciálnych škôl, a bolo to výborné rozhodnutie, pretože na týchto žiakoch perfektne vidno, ako sa z recitovania tešia. Súťaž ,,Romovia recitujú” je dvojkolová – a teda organizujeme najprv krajské kolá, z ktorých víťazí potom putujú na celoslovenské kolo. 

Aké príležitosti, zdroje a zázemie podľa Vás na Slovensku potrebuje rómske recitátorstvo, rómske čitateľské komunity a rómska literatúra?

Ja by som určite odporúčala to, aby sa pedagóg nesnažil udupať v rómskych žiakoch to ,,rómstvo”, alebo ako to oni nazývajú ,,romipen”, lebo to ich dotvára a robí ich prejav jedinečným. A dávať im šance bez rozdielov zúčastniť sa všetkých podujatí, ktoré sa organizujú. Ja stále hovorím to isté – Rómovia nie sú len skvelí hudobníci a tanečníci, ale vynikajú aj v intelektuálnych činnostiach. 

Pokiaľ ide o pojem ,,rómska literatúra”, skúsenosť ma naučila, že je dosť diskutabilný, napríklad keď sme jednu konkrétnu autorku označovali v rámci nášho Knižného klubu Paľikerav za rómsku autorku, opravila nás, že o nej máme hovoriť ako o slovenskej autorke, ktorá je Rómka, čo pokladala za veľmi dôležité zdôrazniť. Napriek tomu musím povedať, že sa vždy tešíme z nového diela, ktoré sa k nám dostane, a ktoré napísal Róm/Rómka. Čítali sme ich už takých zopár a veľmi sa nám páčili. Keď sme s našim knižným klubom začínali, spojenie Róm a kniha bolo vnímané ako netradičné, zvláštne, inovatívne. Dnes to ešte stále nie je považované za bežné, ale podľa mňa už to je vnímané ako možné. A pritom v podstate len stačilo ukázať nové obzory. A to je podľa mňa cesta – ukázať, že sa to dá. 

Rozhovor viedla: Dominika Moravčíková

Fotografie: Sarah Hreščáková

Prečítajte si o tiež literárnych workshopoch s Knižným klubom Paľikerav v Kine Úsmev.

Projekt Epic Residencies získal grant z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska prostredníctvom Grantov EHP v sume 150 000 € a bol spolufinancovaný v sume 22 000 € z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Cieľom projektu je budovanie kapacít partnerských organizácií, inkluzívne vzdelávanie, medzikultúrna výmena a budovanie publika. Ak sa chcete dozvedieť viac o programoch a projektoch financovaných z Grantov EHP na Slovensku, navštívte stránku www.eeagrants.sk. Všetky projekty sú vo výške 15% spolufinancované zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Prečítajte si viac informácii o projekte vo zverejnenej projektovej zmluve: 1522/2021 | Register projektov (gov.sk)

Ďalšie odkazy