Eva Luka pracovala počas rezidenčného pobytu na preklade pripravovaného výberu z poézie japonskej poetky Čijo Kitahary a zároveň prekladala poéziu amerických poetiek Marie Howe a Ady Limón.
O rezidencii :
Keď sa povie „Košice“, je to pre mňa synonymum radosti a hlbokých zážitkov. Dosť často mám tú česť dostať sa vďaka mojej poézii do Košíc, a nepamätám si jedinú takú príležitosť, ktorá by ma netešila. V prvom rade sa vždy teším na cestu – 5 skvelých hodín v rýchliku s cestovnými žemličkami od Štefana, ktorý mi ich robí rovnaké už celé roky na každú cestu. Čítam si dobrú fyzickú knihu, obraciam stránky. Pozerám sa z okna a obdivujem Tatry a zeleň a zvieratá. Ešte sa nestalo, aby ma v Košiciach na stanici nikto nečakal – to je zakaždým krásne, že nemusím byť sama, nemusím hľadať cestu a od prvej chvíle cítim prijatie.
Spím buď v pripravenom hoteli alebo u priateľov, čo znamená vytrhnutie zo všednosti, rozhovory s blízkymi dušami, radostná príprava na podujatie a čítanie. Užívam si vždy každú jednu chvíľku.
Čítanie je skvostný zážitok – naplno vnímam každý verš, ktorý prečítam, pretože doma si svoje básne nikdy nečítam, len po ich napísaní a pred odovzdaním do tlače. Takýto verejný kontakt s vlastnou tvorbou je pre mňa vzácny. Prídu priatelia, dáme si spolu kávu alebo pivo, či už v Artfóre v Košiciach, v Kine Úsmev alebo inde, kam ma zavedú. V hľadisku vidím aj známe prívetivé tváre, vidím, že sa na mňa tešili a neskutočne ma to hreje pri srdci. Čítanie je pre mňa to najdôležitejšie, ale rozhovory s milými priateľmi presahujú všetko. Samozrejme, aj s inými poslucháčmi, ktorým sa chce prísť na moje čítanie.
Tak som sa tešila aj na tohtoročný marec na rezidencii v Košiciach. Dúfala som, že za mnou prídu nové básne, ale to nie je nikdy zaručené. Nedávno mi vyšla zatiaľ posledná zbierka Nekromantik (Skalná ruža 2025), a po zbierke prichádzajú básne sporadicky. A predsa som odvtedy už napísala 5 nových básní, ktoré tu ale nemôžem predstaviť, pretože boli práve publikované v najnovšom čísle časopisu Romboid.
A tak mojím najhlavnejším pracovným plánom na rezidenciu boli preklady. V apríli vyjde prvý diel Kiki, čarodejníckej doručovateľky od japonskej autorky Eiko Kadono v mojom preklade a v Košiciach som plánovala pracovať na druhom diele. Zatiaľ som však iba na prvej kapitole, s ktorou ešte počkám, kým z nej predstavím ukážky.
Ale! Podarilo sa mi pohnúť s prekladmi zahraničnej poézie. Podľa mojich prekladateľských skúseností najťažšie zo všetkého je prekladať poéziu – zvlášť z japončiny! Na budúci rok by mal vo vydavateľstve Modrý Peter vyjsť výber z poézie úžasnej japonskej poetky Čijo Kitahary, na ktorý sa veľmi teším, ale je to aj namáhavé a zložité, vyžaduje to veľa konzultácií s autorkou, ideme spolu cez každý verš, každú metaforu. Pani Čijo je nesmierne trpezlivá a ochotná, venuje sa každej mojej otázke, aj tej najprimitívnejšej (ja si rada overujem aj na prvý pohľad samozrejmé veci). Som veľmi rada a hrdá, že jej prvé básne môžem ponúknuť práve na tomto mieste, ako výsledok a ochutnávku, a zároveň ako poďakovanie za poskytnutú rezidenciu.
Ďalej som pracovala na poézii vynikajúcej americkej poetky Marie Howe, ktorej výzor mi mimochodom veľmi pripomína pani Partridge z môjho cyklu Zosnulá pani Partridge (Nekromantik) a na poézii takisto výbornej americkej poetky Ady Limón.
O Čijo Kitahare :
Čijo Kitahara (1954) vydala svoju prvú knihu poézie v roku 2005. Jej japonský názov znamená „Počas čakania na miestny vlak“. Odvtedy vydala ďalších šesť kníh a súkromnú sériu periodík. Štvrtá kniha Čijo Kitahary s názvom „Rieka perál – Barroco“ získala 67. cenu Mr. H., japonské ocenenie udeľované za vynikajúcu zbierku poézie. Témou knihy je vplyv nášho života a spomienok na naše telo a dušu. „Rieka perál – Barroco“ je krásna ručne vyrobená kniha. Navrhol ju renomovaný umelec Kodži Ise. Fotografické dielo na obálke knihy bolo inšpirované siluetovým rezom a japonským sumi-e (atramentovými maľbami).
V roku 2022 Kitahara vydala svoju piatu knihu malých príbehov „Joširo, Kacuki, Nami, Urara“. Kniha vznikla s pocitom posielania listu blízkej priateľke. Obsahuje krátke, príbehové básne: spomienky na Kitaharin pobyt v Nemecku, keď bola mladá, dni, keď sa starala o svojich rodičov, a „pravdu o chvení jej duše“. Básne sú krásne pretkané súcitom voči slabým
a bezvýhradnou láskou k milovanému, ktorá nikdy neprestáva. Ticho sa držia nádeje na život, zatiaľ čo hľadia na smrť, ktorá leží pred nimi.
O Marie Howe:
Marie Howe (1950) je americká poetka. Pôsobila ako newyorská laureátka poézie v rokoch 2012 – 2016. V súčasnosti je kancelárkou Akadémie amerických básnikov a rezidenčnou poetkou v Katedrále sv. Jána. Počas svojej kariéry získala štipendiá od Nadácie Johna Simona Guggenheima, Národnej nadácie pre umenie, Harvardského Radcliffeho inštitútu
a Centra pre výtvarné umenie v Provincetowne.
Marie Howe získala mnohé ocenenia za svoju poéziu, ktorá zachytáva metafyzické a duchovné rozmery každodenného života. Jej dielo skúma podstatu duše a svojho „ja“ prostredníctvom literárnych tém života, smrti, lásky, bolesti, nádeje, zúfalstva, hriechu, cnosti, samoty, spoločenstva, pominuteľnosti a večnosti. Napriek silným témam vo svojej tvorbe Howe vyjadruje tieto posolstvá veľmi jemne, prostredníctvom vysvetlenia každodenných úloh a bežného životného štýlu vo väčšine svojich básní.
O Ade Limón :
Ada Limón (1976) je americká poetka. V júli roku 2022 ju Knihovníčka Kongresu Carla Haydenová vymenovala za 24. Básnickú laureátku Spojených štátov. Vďaka tomu sa stala prvou latinsko-americkou poetkou, ktorá získala toto ocenenie. Keď vyšla jej tretia kniha s názvom Žraloky v riekach (Milkweed Editions, 2010), recenzent v časopise The Brooklyn Rail poznamenal: „Na rozdiel od väčšiny súčasnej poézie nie je Limónina tvorba odvodená od textu ani dekonštruktivistická. Limónina štvrtá kniha s názvom Veci jasnej smrti vyšla v roku 2015. Bola nominovaná do užšieho výberu finalistov Národnej knižnej ceny za poéziu za rok 2015. Jej kniha z roku 2018 s názvom Nosenie následne získala cenu National Book Critics Circle Award. Jej báseň „Okázalý vták“ sa objavila v časopise The New Yorker v roku 2014 a báseň „Triumfovať ako dievča“ (2013), ktorá zobrazuje rôzne aspekty samíc koní, získala cenu Pushcart Prize za rok 2015.
– Eva Luka, rezidencia Literárne rezidencie Košice, marec 2026
Tento projekt bol podporený z verejných zdrojov Fondom na podporu umenia.
