„Poézia možno nevytvorí veľkú titulku, ale jej život je dlhší,” zdôvodnil svoj vzťah k poézii islandský básnik a spisovateľ a náš júnový rezident Thorvaldur Sigurbjörn Helgason. O prozaickej prvotine, islandskej identite, záľube k mnohorakosti a odchode z Košíc sme sa porozprávali v posledný deň jeho literárnej rezidencie.
Ako ste strávili svoj posledný deň v Košiciach? S čím sa lúčite?
Svoj posledný deň tu som strávil rovnako ako obvykle. Zobudil som sa a išiel na kávu. Rád začínam svoj deň so šálkou dobrého cappuccina a trochu si čítam, najmä vonku, pretože počasie je teraz nádherné.
Mám pocit, že okrem rezidencie sa lúčim aj s touto skvelou rutinou. Mať možnosť zobudiť sa vo vlastnom tempe a začať deň zľahka.
Ako by ste opísali skúsenosť s rezidenciou vašim najbližším, poprípade iným spisovateľkám a spisovateľom?
Prísť sem bolo naozaj uvoľňujúce. Košice sú pokojné mesto, ktoré je pritom stále veľmi kultúrne živé. Mám pocit, že to splnilo moje očakávania. Pred rezidenciou som o Košiciach nevedel nič, vlastne ani o Slovensku, takže to bolo pekné objavovanie.
Momentálne pracujete na prvom románe, ktorého dej sa odohráva na Islande. V akom zmysle Vám Košice mohli poskytnúť stimul v tomto kontexte?
Každý Islanďan má turbulentný vzťah k našej krajine. Ja som vlastne nežil permanentne nikde inde. Island mi často chýba, ale niekedy to tam vie byť celkom dusné. V niektorých momentoch skrátka máte pocit, že potrebujete vypadnúť a to najmä, ak žijete v Reykjavíku.
Okrem toho, kniha ktorú píšem, sa neodohráva v súčasnosti, ale v budúcnosti, takže necítim potrebu príliš sa obmedzovať. Myslím si, že je veľmi dobré vyraziť niekam inam, pretože to dodáva písaniu a premýšľaniu novú perspektívu. Je veľmi užitočné získať potrebný odstup.
Čerpáte inšpiráciu z cudzích kultúr, alebo uprednostňujete islandskú literatúru?
Myslím, že to nie je tak veľmi otázkou inšpirácie. Možno by miesto bolo podnetným, ak by som písal poéziu, ale píšem novelu, takže potrebujem skôr priestor na sústredenie a priestor, kde sa môžem posadiť a pracovať. Vo všeobecnosti však určite čerpám inšpiráciu z iných miest, najmä z mojich skúseností. Keď som niekde sám, najmä v cudzom meste, veľa času prebývam vo vlastnej hlave. Nestretávam veľa ľudí, nemám žiadne povinnosti, nerobím toho tak veľa. Je to pre mňa čas rozjímania a introspekcie.
Študovali ste divadlo a performanciu, následne tvorivé písanie a neskôr jazzovú hudbu. Ako z pozície multidisciplinárneho umelca uvažujete nad syntézou rôznych umeleckých foriem? Je to cesta hľadania originality, alebo búranie hraníc umenia?
Nemá to u mňa tak hlboký význam, jednoducho ma zaujíma veľa vecí a možno by sa dalo povedať, že mám také “umelecké ADHD”, nikdy sa nedokážem rozhodnúť pre jednu vec. Vždy potrebujem vyskúšať všetko. Hudba a literatúra sú dve veci, ktoré ma sprevádzajú takmer celý život. Hudbe som sa začal venovať už ako dieťa a písať príbehy som začal približne v rovnakom období. Odvtedy mám vzťah k rôznorodým umeleckým formám.
Máte rádi spájanie žánrov v celok ? Vaše diela sú predovšetkým poéziou, bude vaša próza poetická ? Alebo sa snažíte o vytvorenie iného štýlu?
To je pre mňa veľmi ťažká otázka. Občas rád veci kombinujem, ale teraz píšem fikciu, takže sa sústredím primárne na ňu. Momentálne nepíšem takmer žiadnu poéziu a nevenujem sa ani tvorbe hudby. Možno bude mojím ďalším projektom poézia alebo novinárčina, vtedy sa zameriam na to. Asi to všetko trochu rozdeľujem do blokov.
A čo divadlo?
Už je to dosť dávno, čo som sa venoval divadelnej práci. Po ukončení mojich štúdií divadla som sa okamžite začal venovať kreatívnemu písaniu a to ma tak trochu pohltilo. Ale som si istý, že sa k divadlu niekedy vrátim. Mám niekoľko nápadov na hry, ktoré by som rád spísal.
Objavili ste svoju umeleckú identitu už pred začiatkom štúdia?
Na univerzite to bolo prvýkrát, kedy som sa mohol venovať tvorivej činnosti naplno. Ale vždy som mal sny o umení a mojou prvou láskou v tomto smere bola rozhodne literatúra a hudba.
Keď hovoríme o láske, máte umelecký vzťah? Osobu, ktorá vás inšpiruje alebo dokonca priamo ovplyvňuje vašu tvorbu?
Áno, viem menovať minimálne dvoch autorov, ktorí ma veľmi inšpirujú. Prvým z nich je poľský básnik Adam Zagajewski, ten je pravdepodobne aj môj najobľúbenejší. Jeden jeho verš mám dokonca vytetovaný na predlaktí. Je to z mojej obľúbenej básne, v islandskom preklade.
A jedného výborného autora som dokonca objavil počas môjho pobytu tu na rezidencii, pretože som jeho knihu našiel v tomto byte. Je to americko-vietnamský básnik a spisovateľ Ocean Vuong. Čítal som tu jeho novelu…
Na Zemi sme len krátko nádherní?
Áno! Spravila mi v hlave explóziu. Neskutočne krásne. Nikdy predtým som nečítal takúto knihu. Dokonca som mu poslal list. Fanúšikovský. Netuším, či ho dostane, ale táto kniha ma naozaj zasiahla.
Takisto mám veľa priateľov na Islande, ktorí sú tiež spisovateľmi. Tieto priateľstvá ma usmerňujú a veľmi mi pomáhajú. Nepoviem konkrétne mená, pretože nechcem nikoho uprednostniť. Islandská komunita je veľmi malá a úzko prepojená, takže je tam veľmi jednoduché spoznať zaujímavých ľudí.
Keď premýšľate o islandskej umeleckej komunite, vnímate podobnosti medzi autormi a autorkami? Myslíte si, že krajina, v ktorej ste sa narodili ovplyvňuje vaše literárne remeslo, prejav a štýl? Považujete sa za islandského spisovateľa?
Človek sa nikdy nemôže vymaniť zo svojich koreňov. Možno len ak sa presťahuje niekam inam a začne písať v tamojšom jazyku, ale nemyslím si. Jazyk uzemňuje a ovplyvňuje všetko. Na Islande je výhodou, že naša literárna scéna je silná a má veľkú tradíciu, takže z toho všetci ťažíme. Ale ľudia aj naďalej robia čo chcú, každý je ovplyvnený inými vecami, cudzokrajnými spisovateľmi… Asi každý islandský autor a autorka dostáva klišé otázku: “Ako vás ovplyvňuje islandská príroda?” Niekto je ňou určite ovplyvnený, ale niekoho zase fascinuje nočný život v Reykjavíku, a niekoho vlastná rodinná dráma.
Mali ste možnosť interagovať s košickou umeleckou scénou?
Nie tak veľmi. To bolo to jediné, čo mi tu trochu chýbalo. Nespoznal som tu veľa ľudí, ale zase som spoznal mesto. Stále však potrebujem zistiť viac o slovenskej kultúre. Nepoznám žiadnych slovenských spisovateľov a spisovateľky okrem Dominiky Moravčíkovej a Juliany Sokolovej, s ktorými som interagoval v rámci organizácie mojej rezidencie. Ešte musím a chcem objaviť viac.
A čo galérie?
Tento týždeň som navštívil galériu VUNU. Bola tam vernisáž (výstavy maďarského umelca Adriana Kissa, pozn. red.) a bola naozaj veľmi pekná. A potom ešte niekoľko múzeí.
Pohovorme si o čitateľstve. Ako vnímate svoj vzťah s vaším publikom? Máte nejaké očakávania v súvislosti s tým, čo by si čitatelia mali odniesť pri interakcii s vašimi dielami?
Som vždy jednoducho potešený, ak si niekto vôbec dá námahu čítať moje diela. Viete, keď ste básnik, skutočne nemôžete očakávať, že sa vaša zbierka stane bestsellerom. Zatiaľ som vydal tri zbierky básní a boli dosť skromne promované. Preto ma veľmi poteší, keď ma osloví čo i len jedna osoba a podelí sa so mnou o niečo pozitívne týkajúce sa mojej knihy. To je viac ako dosť.
Básnická scéna na Islande je veľmi živá. Je popularita poézie vysoká aj medzi čitateľstvom?
Všetci zapojení v dianí okolo literatúry majú veľký záujem o poéziu. Ľudia radi navštevujú čítania básní a diskutujú o knihách. Avšak samotná scéna je pomerne malá. Tí, ktorí kupujú napríklad detektívky alebo podobné žánrové knihy, zvyčajne po poézii nesiahnu.
V tomto kontexte sa mi zdá užitočná perspektíva z novinárskej praxe, pretože ako novinár môžete napísať článok, ktorý si prečíta celá krajina. Každý ten článok registruje, avšak len na jeden deň. Potom sa vytratí zo spomienok. Je to opak poézie. Tá možno nevytvorí veľkú titulku, ale jej život je dlhší.
Básnické zbierky manndómur (mužstvo) – Mál og menning, 2022 a Gangverk (Hodinový strojček), Mál og menning, 2019
Túžite zanechať dlhodobý dojem? Je to dôvod, prečo radi píšete poéziu?
Pre mňa poézia nie je o vonkajšom svete, o prijatí, ktoré dostanete, alebo o sláve. V poézii ide o vás samých a o spoznávaní nových vecí o sebe. A potom samozrejme o experimentoch s jazykom, o hlbšom porozumení samého seba skrze jazyk.
Rezonuje Vaša poézia s vaším osobným životom, alebo slúži výlučne ako reflexia?
To je zaujímavá otázka. Verím, že poézia je vždy akousi odpoveďou na život a skúsenosť, ale zároveň má moc ovplyvniť spôsob, akým žijeme. Poskytuje nám poetický pohľad, cez ktorý môžeme odlišne vnímať a pochopiť naše životy. Nájsť krásu v tom, čo prežívame. Existuje medzi tým vždy nejaký vzájomný vzťah, predpokladám.
Román, ktorý píšete sa odohráva v budúcnosti. Nechcem prezrádzať pointu, ale môžem spomenúť, že obsahuje futuristické prvky. Ako vnímate koncept času v oblasti umenia?
O čase uvažujem neustále. Jedna z najväčších tragédií ľudského života je byť si vedomý času a jeho neúprosnosti. Minulosť konštantne vnímam aj pri premýšľaní o mojom súčasnom živote a jeho smerovaní. Je to ale krásna tragédia, zažívať plynutie času v jeho oboch podobách – príliš rýchlej a veľmi pomalej. Čas ovplyvňuje moju tvorbu rovnako ako môj život.
To znie celkom nostalgicky. Ako sa obvykle cítite pri odchodoch a rozlúčkach?
Vždy som bol nesmierne nostalgický a veľmi vedomý vzácnosti času. Hoci som tu strávil mesiac a zdá sa to ako značné množstvo času, som prekvapený, ako rýchlo sa minul, keď sa pripravujem na odchod. Všetky tieto skúsenosti si so sebou nesiem do ďalšieho obdobia. Idea nového začiatku ma motivuje pokračovať.
~
Viac informácií o Thorvaldurovi S. Helgasonovi nájdete na www.thorvaldur.org/
Rozhovor viedla: Laura Kristína Priatková
Redakcia: Dominika Moravčíková
Fotografie: Tibor Czitó, Dominika Moravčíková
Projekt Epic Residencies získal grant z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska prostredníctvom Grantov EHP v sume 150 000 € a bol spolufinancovaný v sume 22 000 € z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Cieľom projektu je budovanie kapacít partnerských organizácií, inkluzívne vzdelávanie, medzikultúrna výmena a budovanie publika. Ak sa chcete dozvedieť viac o programoch a projektoch financovaných z Grantov EHP na Slovensku, navštívte stránku www.eeagrants.sk. Všetky projekty sú vo výške 15% spolufinancované zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Prečítajte si viac informácii o projekte vo zverejnenej projektovej zmluve: 1522/2021 | Register projektov (gov.sk)
